spravy.sk spravy.sk

Keď sa kvôli futbalu vraždilo. Spomienka na Andrésa Escobara
zdroj: TASR/AP

Keď sa kvôli futbalu vraždilo. Spomienka na Andrésa Escobara

Vo štvrtok 2. júla 2020 si pripomíname 26 rokov od brutálnej vraždy kolumbijského reprezentanta Andrésa Escobara. Čo bolo za jeho smrťou? Vlastný gól na majstrovstvách sveta…

Kto bol Andrés Escobar

Nekompromisný stopér, ktorý však stále hral fér. Svedčí o tom aj jeho prezývka "džentlmen". Pochádzal zo vzdelanej a zámožnej rodiny. Medzi fanúšikmi bol obľúbený, vedel ich strhnúť na svoju stranu. Mali ho radi takisto médiá, pretože robiť s ním rozhovor bol jednoducho zážitok.

Escobar sa narodil v meste Medellín 13. marca 1967. Kariéru odštartoval v klube Atlético Nacional. Po troch rokoch prestúpil do mužstva Young Boys, no už po roku sa vrátil späť do Atlética. Celkovo odohral 222 ligových zápasov, bez streleckého zápisu. V reprezentácii nastúpil na 51 duelov, pričom sa mu raz podarilo rozvlniť sieť.

Viac toho nestihol. Vo veku 27 rokov bol zavraždený mafiánom Muňozom Castrom.

Ako sa to všetko začalo

Kolumbia cestovala na svetový šampionát do USA ako jeden z najväčších favoritov. V tíme boli hráči ako Valderrama, Asprilla, Valencia či Leonel Alvárez. Nie vždy však vyjde všetko podľa predstáv.

Juhoameričania nastúpili na svoj prvý zápas 18. júna 1994 proti Rumunsku. Hoci táto európska krajina na čele s Hagim mala svoju silu, nikto neočakával, že by mohla prekvapiť. V 16. minúte však otvoril skóre stretnutia Raducioiu a o necelých dvadsať minút neskôr zvyšoval na 2:0 práve Hagi. Tesne pred prestávkou síce Valencia znížil na rozdiel jedného gólu, no to bolo zo strany favorita všetko. Minútu pred koncom riadneho hracieho času spečatil prekvapujúci triumf Rumunska svojim druhým gólom v zápase Raducioiu.

Valderrama a spol. stáli pred náročnou úlohou. V druhom zápase skupiny jednoducho museli poraziť domáci výber, inak by na šampionáte skončili skôr, než by ktokoľvek predpovedal. A práve vtedy si Andrés Escobar podpísal svoj ortieľ smrti...

Američania, ktorých v Pasadene hnalo dopredu viac než 93 000 fanúšikov, prekvapujúco tlačili svojho súpera. V 33. minúte posiela do šestnástky nebezpečný center John Harknes. Lopta smeruje na útočníka Earnieho Stewarta, ešte predtým ju však tečuje Escobar a loptu posiela do vlastnej siete! Američan Stewart pridal v druhom polčase aj druhý gól a s Kolumbiou bolo zle nedobre. Zmohla sa už len na skorigovanie výsledku, keď minútu pred koncom trafil do čierneho Valencia.

Escobar mal po stretnutí hlavu v smútku. Inak výrečný futbalista sa nezmohol na veľa slov. Fanúšikom sa ospravedlnil a odkázal im: "Nevidíme sa naposledy. Život sa vypadnutím v skupine majstrovstiev sveta nekončí."

Posledný zápas na turnaji Kolumbia vyhrala. Švajčiarsko porazila 2:0. To však už fanúšikov veľmi nezaujímalo, každý čakal postup do vyraďovacej fázy.

zdroj: youtube.com

Osudová chyba - vrátiť sa hneď domov

Hráčom Kolumbie predstavitelia tamojšej futbalovej federácie odporučili, aby hneď po turnaji nešli domov. Escobar tak plánoval navštíviť príbuzných v Las Vegas, stráviť u nich pár dní a keď hnev fanúšikov v rodnej krajine pominie, potom sa vráti. Napokon však plány zmenil a namieril si to rovno do Medellínu.

Šampionát sa pre Kolumbiu skončil, začalo sa leto. Smolný turnaj sa Escobar rozhodol zapiť s niekoľkými priateľmi v bare El Poblado. Odtiaľ sa pobrali do nočného klubu El Indio. Tu však nezotrvali dlho, Escobarovi priatelia sa rozpŕchli domov. On sa ocitol o 3.00 h sám na parkovisku pred klubom. Onedlho sa tam zjavili traja muži, ktorí sa s ním údajne začali hádať a urážali ho kvôli "vlastencu" v zápase s USA. Jedným z útočníkov bol aj Muňoz Castro, osobný šofér a bodyguard miestneho kokaínového baróna. Ten vytiahol zbraň a Escobara šesťkrát postrelil. Podľa výpovedí svedkov pri každom výstrele zakričal "Gól!", presne takým spôsobom, ako to zvyknú robievať latinskoamerickí futbaloví komentátori. Vrah aj so svojimi komplicmi nasadli do pick-upu značky Toyota a z miesta činu ušli. Escobar vykrvácal. O 45 minút neskôr bol už v nemocnici, kde ho vyhlásili za mŕtveho.

Muňoza Castra polícia zatkla ešte v ten deň a on sám sa ihneď ku všetkému priznal. Bol odsúdený na 43 rokov väzenia, trest mu však neskôr znížili na 26 rokov. Vďaka dobrým kontaktom a údajnému "dobrému správaniu" bol však v roku 2005 prepustený. Za brutálnu vraždu si odsedel iba jedenásť rokov.

Na pohreb Andrésa Escobara prišlo okolo 120 000 ľudí. Niekoľko hráčov od tej chvíle odmietalo hrať za národný tím. Kolumbia už nikdy potom nemala takú silnú generáciu hráčov.

Futbal by mal ľudí spájať

"Bol to náš malý braček, naša pýcha a radosť. Je to už dlhá doba. Možno to vyznie hlúpo, ale ďakujem Bohu, že nám dal šancu žiť s Andrésom aspoň tých 27 rokov. Hoci bol jeho život nesmierne krátky, za ten čas stihol spraviť viac než niekto iný," povedala pre FIFA.com Maria Ester Escobarová.

"Niekedy by bolo lepšie, keby ľudia Andrésa nespomínali každý deň, pretože je to stále veľmi bolestivé. No zanechal tu stopu, takže je to normálne,"
vraví José, ďalší z jeho súrodencov.

Rodina Andrésa Escobara odkazuje: "Ľudia by mali hrať futbal s vášňou, no nikdy nesmú zabudnúť, že je to len hra. To, čo sa stalo Andrésovi, by malo slúžiť ako odstrašujúci príklad. Vo futbale nie je miesto pre násilie. Futbal by mal ľudí spájať a rozširovať medzi nimi mier a lásku."

zdroj: youtube.com

Odporúčame

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Vyberáme zo športu

Zábava z Fun rádia