spravy.sk spravy.sk

Ruslan Ljubarskij: Najvášnivejší sú fanúšikovia v Izraeli
zdroj: TASR

Ruslan Ljubarskij: Najvášnivejší sú fanúšikovia v Izraeli

Poznajú ho futbaloví fanúšikovia na východe Slovenska, ale napríklad aj tí, ktorí drukujú pražskej Sparte. Hrával aj v Izraeli a na Ukrajine a dnes rozdáva skúsenosti spoluhráčom v Lackovciach. V malej dedine pri Humennom sa Ruslan Ljubarskij usadil a pre ProFutbal.sk si našiel čas zaspomínať si na to najzaujímavejšie zo svojej kariéry.

Čomu sa dnes venujete, pár rokov po skončení aktívnej kariéry?
Ruslan Ljubarskij:
„Keďže už nehrám na profesionálnej úrovni, mám viac času venovať sa rodine. Ale stále som pri futbale, hrávam 5. ligu za Lackovce a trénujem.“

Ako ste si zvykli na post hrajúceho trénera?
„Nie je to jednoduché, ale nejak som si zvykol. Je iné pozerať sa na svoje mužstvo zboku z lavičky a vidieť z pohľadu trénera čo sa dá zlepšiť a iné je, ak hrám a dirigujem mužstvo priamo z ihriska. Na tejto pozícii som už bol aj v Humennom, v čase, keď sme postupovali zo 4. do 3. ligy. Takže v Lackovciach to nie je prvá takáto skúsenosť.“

Vždy ste túžili stať sa trénerom?
„Keď som hral profesionálne, spočiatku som na to nemyslel. Ale čím som bol starší, tým viac som si uvedomoval, že musím myslieť aj na obdobie po kariére. Momentálne mám trénerskú licenciu UEFA B. Uvidíme, či to skúsim aj „Áčkovou“ licenciou.“

Košiciam chýbali skúsenosti

Vráťme sa k vašej hráčskej kariére. V ktorom mužstve vás futbal bavil najviac?
„Mám veľmi dobré spomienky na každé mužstvo, v ktorom som hral. Po vojenčine som prišiel na Slovensko, do Humenného. Pamätám si, ako sme vo Vranove získali Slovenský pohár v zápase proti Trnave. Ja som bol vtedy dokonca najlepším strelcom tejto súťaže. V Košiciach som bol majstrom Slovenska, so Spartou majstrom Česka… Myslím, že sa nemám na čo sťažovať.“

V Košiciach ste boli súčasťou tímu, ktorý bol prvým zástupcom Slovenska v skupinovej fáze Ligy majstrov...
„Tak to už bol iný level. Stále mám zimomriavky, keď si spomeniem na to, ako som nastupoval na prvý zápas.“

Ljubarskij, Zvara, Timko
Vo finálovom zápase Slovenského pohára vo futbale 7. júna 1998 na štadióne ŠKP Devín v Bratislave hráči 1.FC Košice Vladislav Zvara (druhý zľava) a Ruslan Ljubarskij (vľavo) prenasledujú útočníka Spartaka Trnava Jaroslava Timka (foto: TASR)

Bola to asi veľká škola…
„To určite. V skupine sme mali Feyenoord Rotterdam, Juventus, Manchester United. A tam hrali samé veľké mená. A ja som navyše strelil prvý „slovenský“ gól, brankárovi Juventusu, Peruzzimu. Neuveriteľné spomienky. A dnes? Je zaujímavé vidieť hráčov, proti ktorým som vtedy hral, na lavičkách slávnych klubov. Solskjær, ktorý hral vtedy za United ich dnes trénuje, Zidane a Conte, ktorí hrali v Juventuse sú na lavičke Realu Madrid a Interu.“

Čo vtedy Košiciam chýbalo, aby získali aspoň nejaké body v „skupine smrti“?
„Skúsenosti. Boli sme nováčikom a na to sme doplatili. Mali sme aj veľa šancí, ale pozahadzovali sme ich. A v najkvalitnejšej súťaži sveta nemôžete zaváhať. Príde jedna šanca, musíte ju premeniť, druhá už možno nepríde. Ale aj tak sme hrali na dôstojnej úrovni.“

Boli Košice najsilnejším mužstvom, v akom ste kedy pôsobili?
„To sa dá ťažko povedať, každé mužstvo malo čosi do seba. V Košiciach bolo so mnou veľa reprezentantov - Zvara, Sovič, Kožlej, Molnár, Dzurík, Semenník, Tóth, Faktor, Kozák, Janočko, Németh, ale napríklad aj András Telek, reprezentant Maďarska. Jasné, Košice mali obrovskú kvalitu a dovolím si tvrdiť, že ju potvrdili aj v skupinovej fáze Ligy majstrov. Hrali sme vyrovnané zápasy, napríklad proti Juventusu. Zidane. Conte, Del Piero, Peruzzi… A doma sme im podľahli len o gól, vonku tiež. Ale silný tím mala aj Sparta. Zaujímavé mená sa zišli aj v Metalurgu Záporožie.“

V tom čase ste zažili, takpovediac, „zlatú éru futbalu na východe Slovenska“. Mrzí vás, že je dnes futbal na východe v najvyššej súťaži zastúpený len Michalovcami?
„Samozrejme, je mi to ľúto. V najvyššej súťaži bolo v časoch, keď som na Slovensku začínal, veľa kvalitných mužstiev. Chemlon Humenné, silné mužstvo v Bardejove, FC a Lokomotíva Košice, Tatran Prešov. Všetko dobré mužstvá. A teraz máme len jedno mužstvo, z Michaloviec. A držím im palce, nielen preto, že som tam hrával, ešte v 2. najvyššej súťaži.“

Izraelská exotika

Hrávali ste za pražskú Spartu - zažili ste väčšie derby, ako to medzi vašim tímom a Sláviou?
„Derby je všade derby, proste premotivované a emóciami nabité zápasy. Ťažko sa to porovnáva, ale, samozrejme, boli to kvalitné stretnutia.“

V kariére ste získali viacero trofejí - bol čas na ich oslavu?
„Ani veľmi nie. Odreagovať sa človek mohol počas reprezentačných prestávok, pretože v mužstvách, za ktoré som hrával, sa často hralo na troch frontoch - liga, pohár, európske poháre. Bol som častejšie vonku ako doma. Kedysi sa na zápasy chodilo aj deň vopred, tak naozaj nebolo času nazvyš.“

Štyri roky v Izraeli - pre Slovákov exotika. Ako by ste opísali tamojšiu súťaž?
„Izraelské mužstvá majú podľa mňa výhodu v tom, že hrajú živší, technickejší futbal. Na zápasy nám chodili veľmi dobrí fanúšikovia a úroveň zápasov bola dosť vysoká.“ 

Jozef Valachovič a Ruslan Ljubarskij
Ruslan Ljubarskij z 1. FC Košice (vpravo) v súboji s Jozefom Valachovičom z Trenčína, 14. novembra 1998 počas zápasu Mars superligy medzi 1. FC Košice - Ozeta Dukla Trenčín (foto: TASR)

Akí boli tamojší fanúšikovia?
„V každom klube som mal dobrú skúsenosť s fanúšikmi. Ale tí najvášnivejší boli asi v Izraeli. A asi ma mali radi. Niekoľko rokov dozadu ma pozývali na vyhlásenie ankety o najpopulárnejšieho zahraničného hráča za niekoľko posledných desaťročí. Fanúšikovia si ma vybrali, škoda, že som sa mohol zúčastniť len cez internet, keďže som vtedy trénoval.“

V Izraeli sa hrá prakticky celoročne, aj počas Vianoc. Nevadilo vám, že ste nemohli byť s blízkymi?
„Profesionálny športovec musí za svoju kariéru zaplatiť aj nejakú daň. Tak som to vtedy aj bral.“

Ukrajinsko-slovenská futbalová pečať

Poďme k Ukrajine. So Záporožím ste hrali vo finále národného pohára, ako si spomínate na toto obdobie?
„Ukrajinská liga je kvalitná a ja som mal šťastie na to, že som hral proti silným tímom. Šachtar Doneck, Dynamo Kyjev, Dnepr Dnepropetrovsk, to sú všetko kvalitné mužstvá. Bolo to zaujímavé, keď som tam totiž prišiel, bol som už tridsiatnik.“

Na Ukrajine je to väčšinou boj medzi Dynamom Kyjev a Šachtarom Donetsk. Kto bol váš favorit?
„Mám pocit, že Dynamo Kyjev má trochu väčšie meno, pretože pravidelne hrával o titul ešte za Sovietskeho Zväzu. Šachtar však má vo svojom strede viacero šikovných hráčov, dokonca aj dvoch mojich bývalých spoluhráčov z Metalurgu Záporožie - Stepanenko a Kryvtsov. Ale neviem povedať, ktorý klub mám radšej.“ 

Po pôsobení na Ukrajine ste sa vrátili na Slovensko, u nás ste dokonca odohrali viac. Cítite sa byť viac ako Ukrajinec alebo Slovák?
„Pravdu povediac, nachodil som toho toľko, že už ani neviem, ako sa mám cítiť (smiech). Keď sa ohliadnem za svojou kariérou - 20 rokov som prežil na Ukrajine, potom som prišiel na Slovensko. Lenže som stále pendloval, hrával som v Izraeli, v Česku, vrátil som sa na Ukrajinu… Takže ťažko povedať.“

Szilárd Németh (vľavo) a Ruslan Ljubarskij
8. mája 2000 v Prešove, finále Slovenského pohára - Pohár Zlatého bažanta, Inter Bratislava - 1. FC Košice: Szilárd Németh (vľavo) a Ruslan Ljubarskij (foto: TASR)

Teraz ste sa usadili v Lackovciach, máte viac času na deti. Venujú sa futbalu a idú vo vašich šľapajách?
„Syn to skúšal, ale veľmi ho to nezobralo, je skôr „počítačový typ”, ale ja ho k tomu ani nenútim. Ak to človeka nebaví a na sto percent sa tomu nevenuje, tak to asi nemá význam, kohokoľvek do toho tlačiť.“

A čo mladšia dcéra?
„Dcéra má asi športovejšieho ducha. Nebránil by som sa tomu, ale, popravde, manželke by sa to asi nepáčilo (smiech).“

Z Ligy majstrov do Lackoviec

Prečo ste sa usadili práve v Lackovciach?
„Manželku mám z neďaleka, v Humennom som začínal, keď som prišiel na Slovensko, a už som tu chcel ostať. Kúpil som dom v Lackovciach a teraz tu hrám a trénujem.“

Aj dnes vám to ešte gólovo sype, nehráte však už na hrote...
„Počas kariéry som hral v zálohe napravo aj naľavo, ale aj v útoku. A teraz som skôr na poste podhrotového hráča, kde rozdávam chlapcom „rozumy“ (smiech).“

Ako sa Lackovciam darí?
„Hráme o čelo tabuľky a na to, že sme nováčik, je to dobrá vizitka. Prišiel som sem s ambíciou postúpiť a to sa nám hneď za jednu sezónu podarilo.“ 

Ruslan Ljubarskij
Ruslan Ljubarskij (foto: Archív R.L.)

Takže najbližším cieľom bude opäť postup?
„Som dosť ambiciózny a chcem stále vyhrávať. Ešte sme nehovorili o tejto možnosti, ktovie, čo bude. Záleží aj na financiách, vo vyššej lige potrebujete silnejšie mužstvo a musíte aj viac cestovať. Zatiaľ je teda cieľom hrať čo najlepší futbal a baviť divákov, ktorí sa na nás prídu pozrieť.“ 

Zdá sa, že nie ste jediný skúsený hráč v tíme, na súpiske majú Lackovce viacero ostrieľaných harcovníkov…
„To máte pravdu. Napríklad Michal Paraska hrával za Humenné, Peter Murinčák tiež, ten má aj skúsenosti z Čiech. Máme tu teda zaujímavé mená, hoci, oproti ostatným súperom sme staršie mužstvo.“

Takže v tíme nahrádzate mladícku dravosť skúsenosťami?
„Tak nejak by sa to dalo povedať.“

Ruslan Ljubarskij je rodákom z ukrajinského mesta Bar na Ukrajine. V seniorskom futbale začínal v Kyjeve v miestnom CSKA. Hrával za Humenné, Spartu Praha, 1. FC Košice, izraelský tím Maccabi Netanya, ukrajinský Metalurg Záporožie, za Michalovce a Radvaň nad Laborcom. V súčasnosti hráva 5. ligu za Lackovce, kde pôsobí aj vo funkcii trénera.

Odporúčame

Najnovšie z kategórie: Rozhovory

Pozri viac

Vyberáme zo športu

Zábava z Fun rádia