spravy.sk spravy.sk

Ladislav Borbély prežíva najúspešnejšie trénerské obdobie. Čo chce dosiahnuť na ME v Košiciach?
zdroj: SZMF

Ladislav Borbély prežíva najúspešnejšie trénerské obdobie. Čo chce dosiahnuť na ME v Košiciach?

Ročná anabáza Ladislava Borbélyho na lavičke slovenskej reprezentácie v malom futbale sa predlžuje o ďalšie dva roky. V utorok 10. marca v sídle Slovenského zväzu malého futbalu podpísal renomovaný odborník spolu so svojim asistentom Petrom Gancznerom nové kontrakty.

V priebehu roka 2019 viedlo trénerské duo slovenský tím v šestnástich zápasoch, v ktorých zaznamenali deväť víťazstiev, päť remíz a dve prehry. Tá druhá prišla vo štvrťfinále majstrovstiev sveta v austrálskom Perthe, ktoré sa uskutočnili v októbri. O svojich pocitoch zo spolupráce a cieľoch na najbližšie roky, počas ktorých mužstvo absolvuje aj EURO na slovenskej pôde v košickej Steel Arene (7. – 14. 11.), porozprával tréner Ladislav BORBÉLY v exkluzívnom rozhovore pre portál ProFutbal.sk.

Pán Borbély, máte za sebou už viaceré trénerské štácie, či už v kluboch Duslo Šaľa, Koba Senec, Gabčíkovo, Ozeta Dukla Trenčín či Vráble, približne polroka ste pôsobili aj na lavičke maďarského klubu Tatabánya. Hodnotíte anabázu v slovenskej reprezentácii v malom futbale za svoju najúspešnejšiu v trénerskej kariére?
„Dalo by sa povedať, že áno. Považujem to však v prvom rade za oživenie mojej futbalovo-trénerskej činnosti. Bolo to niečo nové oproti tomu, čo som predtým zažil. Najprv som začal ako futbalista, potom som bol tréner vo veľkom futbale, následne som dlhé roky robil analytika a teraz som sa vrátil na lavičku k ihrisku, hoci len k malému. Táto práca ma úprimne baví a napĺňa, zistil som totiž zaujímavé paralely medzi veľkým a malým futbalom, čo je medzi nimi transferovateľné a čo nie, čo sú rozhodne zaujímavé nuansy, ktoré ma z futbalového hľadiska obohatili.“

Dá sa porovnávať trénerstvo vo veľkom a v malom futbale?
„V malom futbale sa kladie veľký dôraz na teoretickú časť prípravy, kde sa skladá taktika či sa vytvára obsah herného konceptu. Oproti veľkému futbalu je táto práca intenzívnejšia a zároveň potrebnejšia, pretože malý futbal z hľadiska týchto automatizmov a herných návykov vyzlieka hráčov v krátkom čase a malom priestore donaha. Z pohľadu trénera ide o bezprostredný koučing, je možné lepšie vstúpiť do zápasu. Zároveň je veľmi dôležité pôsobiť tímovo, teda mať dobrého asistenta, prípadne asistentov, aby jeden vedel aktívne pracovať s hráčmi na striedačke a ďalší sledoval vývoj hry a vstupoval do duelu. Toto máme s mojim kolegom Peťom Gancznerom skvele rozdelené.“

Po roku sa na podobe vášho realizačného tímu nič nemení, ako si pochvaľujete spoluprácu s Petrom Gancznerom, ktorý podpisoval spoločne s vami nový dvojročný kontrakt?
„Poznáme sa už roky a máme skoro bratský vzťah. Už ako deti sme spolu vychodili hudobnú školu, tiež sme spolu hrávali v mládežníckej futbalovej kategórii, a to dokonca na jednej strane, keď som bol hrotový útočník a on ľavý stredopoliar. Napokon naše cesty skonvergovali do spoločnej práce pri tejto reprezentácii a ja som veľmi rád, že moju ponuku prijal a myslím si, že sme dokázali, že spolu vieme ďaleko účinnejšie pôsobiť na vývoj herného prejavu mužstva. Preto som šťastný, že v tomto manažérskom tíme budeme ďalej pokračovať.“

V prvom roku ste viedli Slovensko na jeho premiérovej účasti na MS v Perthe a obsadili ste siedme miesto. V príprave ste prehrali jeden zápas, na šampionáte len tesne vo štvrťfinále. Ako tento rok spätne hodnotíte?
„V priebehu uplynulého roka sme si vyložili na stôl karty a uhrali celkom dobrú mariášovú partiu. Tím sme vyprofilovali do určitej podoby, podvedome sme ho vyskladali aj s vyhliadkou do budúcna a dnes máme káder, ktorý vie najbližšie štyri či päť rokov adekvátne reprezentovať Slovensko. Obohatil sa totiž o silnú skupinu vicemajstrov sveta do 21 rokov, z ktorej sa ujali viacerí chalani, z čoho máme veľkú radosť. Zároveň sa nám podarilo udržať v tíme niekoľko harcovníkov, legiend slovenského malého futbalu, ktorí boli našou predĺženou rukou, či už je to kapitán Ivan Buchel, či vicekapitán Ďuro Kuhajdík. Po nich tu máme silnú strednú generáciu a veľmi, veľmi silnú mladú generáciu, v čom vidím určitú perspektívu do budúcna. Chceli by sme teraz nastaviť kontinuitu nielen hernú, ale aj výsledkovú. Hoci sme v minulom roku iba dvakrát prehrali, mimoriadne nás mrzí najmä zápas s Brazíliou. Je to pre nás trochu nočná mora. Stále si vyčítam, že keď sa Dušan Dzíbela rozbiehal v nadstavenom čase na penaltu, mal som mu zakričať, že sa zotmelo, na tráve je rosa a nesmie sa tak prudko rozbiehať, lebo sa šmykne. Tréner má do hry aktívne vstupovať a nie len hľadať dôvody, prečo hráč urobil niečo zle.“

Na tlačovej konferencii pri podpise zmluvy ste poznamenali, že ste nemuseli dlho rozmýšľať nad ponukou pokračovať na lavičke reprezentácie. Viete priblížiť svoje myšlienkové pochody?
„V priebehu roka totiž vznikol pre nás trénerov istý vnútorný dlh. Nechcel som to hovoriť vopred, aby sme nezneli prehnane sebavedome, ale teraz to poviem na rovinu – my sme išli do Austrálie po medailu. Mužstvo sme dobre poznali a vedeli sme, aký je jeho potenciál. Keď sa následne prezidentovi zväzu podarilo stiahnuť organizáciu ME na Slovensko, čím len potvrdil aká silná manažérska zložka na zväze pracuje, automaticky pre nás vznikla potreba pokúsiť sa ešte raz naplniť naše ambície, ktoré logicky vyplývajú z toho, že budeme hrať šampionát v domácom prostredí. Zároveň však pôjde o oveľa náročnejší šampionát ako majstrovstvá sveta, čo je ale logické, pretože väčšina kvalitných mužstiev malého futbalu je v Európe.“

Peter Ganczner, Peter Králik, Ladislav Borbély (malý futbal Slovensko)
Prezident zväzu Peter Králik (v strede) a tréneri slovenskej reprezentácie Ladislav Borbély (vpravo) a Peter Ganczner (vľavo). /foto: SZMF/

Ako bude prebiehať príprava na novembrový európsky turnaj na Slovensku?
„Prvý zraz plánujeme v máji v Galante, kam by sme chceli pozvať širší káder s dvomi či tromi nováčikmi a viacerými rekonvalescentami, ktorí nemohli byť zo zdravotných dôvodov s nami v Austrálii. Máme jasne vykontúrovanú predstavu kádra. Následne by sme chceli v letnom období zahájiť nejaké sústredenia a máme pripravený aj jeden špecifický model, v ktorom by sme rozčlenili mančaft podľa geografickej príslušnosti, pričom náš asistent Ondrej Kačmár by sa zapodieval jednou skupinou okolo Košíc a Prešova a my s Peťom tou druhou na západnom, respektíve strednom Slovensku. Neskôr by sme chceli tieto mančafty zlúčiť na aspoň dvoch spoločných sústredeniach, ktoré by mohli byť spojené aj s nejakým medzinárodným zápasom.“

V priebehu najbližších dvoch rokov vás čakajú domáce majstrovstvá Európy a následne svetový šampionát na ukrajinskom Kyjeve. Viete zhrnúť vaše ciele do týchto dvoch turnajov?
„Čo sa týka svetového šampionátu, tak zatiaľ nechcem predbiehať a nedávam si dopredu žiadne ciele. Čo sa týka európskeho turnaja, už len preto, že hráme v domácich podmienkach, tam máme náš výkonnostný cieľ nastavený na semifinále. Bude to náš minimalistický úspech a ak sa podarí ešte niečo naviac, bude to pre nás čerešnička na torte, po ktorej túžime. Z kvalitatívnej stránky nás čaká veľmi silný šampionát, čo je pre nás výzva, pretože určité veci, najmä čo sa týka súčinnostných aktivít a algorytmizácie hry, musia byť ďaleko silnejšie zastúpené, lebo to je jediná cesta, ako môžeme byť úspešní na medzinárodnej scéne a aby hráči svoj nesmierny kreatívny potenciál vedeli nasadzovať v správnom čase a v správnom priestore tak, aby to bolo na úžitok výsledkového nastavenia mužstva.“

Odporúčame

Najnovšie z kategórie: Malý futbal

Pozri viac

Vyberáme zo športu

Zábava z Fun rádia