spravy.sk spravy.sk

Oblak stával za bránou otca a hádzal sa rovnakým smerom. Na tréningy 30 kilometrov bicyklom
zdroj: Jan Oblak. (atleticodemadrid.com)

Oblak stával za bránou otca a hádzal sa rovnakým smerom. Na tréningy 30 kilometrov bicyklom

„Zaiste, tie čísla sú šialené. Ja som to nepočítal, no bol som šťastný, keď mi o tom povedali,“ usmieval sa slovinský brankár Jan Oblak (26), keď v rozhovore pre magazín FourFourTwo prišla téma na jeho štatistiku v Atléticu Madrid. V 179 zápasoch vychytal 101 čistých kont! „Rozhodne, tieto čísla nie sú v modernom futbale normálne,“ prikývol komplimentom jeden z najlepších gólmanov súčasnosti.

Hádzal za bez lopty za bránkou

Oblak sa narodil v malom ani nie dvanásťtisícovom slovinskom mestečku Škofja Loka. Na začiatku futbalovej cesty stál jeho otec - brankár miestneho amatérskeho klubu. „Bol mojím prvým idolom, neustále som ho pozoroval. Na tréningoch som stával za jeho bránkou a hádzal som sa rovnakým smerom ako on. Mal som tri alebo štyri roky. Predvádzal som brankárske zákroky bez lopty, všetci sa smiali. Robil som všetky pohyby ako tato, chcel som byť ako on,“ spomína na svoje prvé roky Jan Oblak.

Bolo to práve na otcovom zápase, keď objavili jeho talent. „Bol to halový zápas počas zimy v Ľubľane. Mal som osem alebo deväť rokov, cez polčas som si kopal so sestrou. Je o tri roky staršia a bola dobrá futbalistka. Ja som stál v bránke, ona strieľala. Predvádzal som svoje zákroky a všimol si ma niekto z futbalového klubu Olimpija Ľubľana. Najväčší klub v Slovinsku ma pozval na skúšku,“ spomína Jan, ktorého sestra Teja Oblaková je reprezentantka v basketbale a bývalá hráčka Good Angels Košice.

Na tréning prichádzal unavený

Oblak na skúške v Ľubľane uspel, no dochádzať na tréningy nebolo pre talentovaného brankára jednoduché. S rodinou žili 30 kilometrov od hlavného mesta. Rodičia Oblakovcov obetovali veľa, aby rozvíjali športový potenciál svojich potomkov. Prekladali si služby, vymieňali pracovné hodiny, len aby mohli svoje deti voziť na tréningy. A napriek tejto snahe, niekedy to nešlo. „Vtedy som musel absolvovať 30 kilometrov tam a 30 kilometrov späť na bicykli. Spočiatku som príliš nepremýšľal a hnal som sa ako blázon. Už na tréning som prišiel unavený! Môj najlepší čas bol okolo jednej hodiny, no nebol to najlepší spôsob prípravy. Musel som jazdiť pomalšie, takže cesta mi zabrala okolo hodiny a pol,“ opísal Oblak pre FourFourTwo, čo všetko musel podstúpiť, aby vôbec mohol absolvovať tréning.

Jan Oblak ako mladučký brankár Olimpije Ľubľana. (siol.net)

Snaha a obeta sa vyplatili. Oblak začal chytať na seniorskej úrovni už v šestnástich rokoch! Vtedajší 43-ročný brankársky veterán Robert Volk o svojom nástupcovi povedal: „Ten chlapec je lepší ako ja.“ Na konci kariéry obetoval svoj post jednotky, aby sa talent Oblaka mohol rozvíjať. Klub mal v tom čase finančné problémy, Oblak bol v sezóne 2009/10 po návrate do najvyššej súťaže jednotkou Olimpije. A po jedinom roku odišiel do Benficy Lisabon. Mentálne bol omnoho vyspelejší než jeho rovesníci. „Od šestnástich rokov som rozmýšľal inak. Aj dnes sa na svoj vek cítim omnoho starší a vyspelejší. Cítim sa na štyridsať. S mentálnou vyzretosťou a pokojom môžete dosiahnuť viac,“ tvrdí 26-ročný Oblak.

Nevysporiada sa s tým každý

Prešli tri sezóny, než sa Oblak po prvýkrát postavil do bránky lisabonského veľkoklubu. Ihneď po prestupe odišiel na hosťovanie do Beira-Mar. Mal sedemnásť rokov a nedostával sa ani na lavičku náhradníkov. Väčšinu času trávil telefonátmi s rodinou. „Odísť po skvelej sezóne v Slovinsku nebolo jednoduché. Avšak, keď som chcel niečo skutočne dokázať, to bola moja veľká šanca. Noví ľudia, nový život, nový jazyk. Bol to komplikovaný posun, no pre môj ďalší vývoj správny prestup. Mohol som napredovať a po pár mesiacoch prišiel za mnou otec, aby mi pomohol usadiť sa,“ priblížil Jan Oblak.

Za Slovinsko odchytal Jan Oblak od roku 2012 osemnásť reprezentačných stretnutí. (tasr)

O návrate do Slovinska nikdy neuvažoval. Aj keď okolnosti štartu zahraničnej etapy neboli priaznivé. „Videl som hráčov, ktorí dostali šancu v zahraničí a vrátili sa domov. Nechápal som ich. No keď som absolvoval túto skúsenosť, zistil som, že to nie je jednoduché. Nie každý sa s tým dokáže vysporiadať, aj keď ja som o návrate domov nikdy neuvažoval,“ deklaroval pre FourFourTwo Oblak. Trpezlivosť brankára sa vyplatila. Po dvoch nie úspešných sezónach sa v tretej chytil na hosťovaní v Rio Ave a pred štartom štvrtého ročníka bol pripravený chopiť sa výzvy v Benfice. Prvýkrát nastúpil v decembri, v trinástich z úvodných pätnástich ligových zápasov udržal čisté konto! Sedem mesiacov po debute v Lisabone oslavoval s klubom ligový titul, oba národné poháre i účasť vo finále Európskej ligy (v semifinále chytal proti Buffonovi, ktorý s Casillasom a otcom patria medzi tri brankárske vzory Jana Oblaka). A najmä, ďalší kariérny posun. Ako najdrahší brankár histórie La Ligy prestúpil za 16 miliónov eur do Atlética Madrid.

Čakal na svojich päť minúť

Napriek rekordnej investícii, Oblak nemal post jednotky v Atléticu garantovaný. Keď pri svojom debute v septembri 2014 inkasoval tri góly pri prehre s gréckym Olympiakosom, v bránke sa až do marca nasledujúceho roka neobjavil. Oblak mal pred sezónou zranenie a jeho miesto zaujal Miguel Ángel Moyá. Španiel chytal veľmi dobre a trénerovi Simeoneovi nedal priestor uvažovať nad zmenou. Španielske médiá špekulovali, že Oblak mentálne nezvládal výzvu nahradiť jeho úspešného predchodcu Belgičana Thibauta Courtoisa. „Vraveli to všetci. Neustále sa ma vypytovali, ako sa cítim a či som pod tlakom. Čakal som na svoju príležitosť na lavičke. Bolo to ťažké, no vedel som, že mojich päť minút príde a ukážem všetkým, ktorí o mne hovorili zle,“ spomína na úvod v španielskej metropole Oblak.

Moment, ktorý zmenil kariéru a život Jana Oblaka. (tasr/ap)

Jeho šanca prišla v osemfinále Ligy majstrov proti Bayeru Leverkusen. Oblak v 23. minúte odvety nahradil zraneného Moyu, udržal čisté konto, vychytal penaltový rozstrel a odvtedy už nebolo pochýb o brankárskej jednotke Atlética Madrid: „Ten zápas zmenil môj život. Chytil som rozhodujúcu penaltu, postúpili sme a zmenilo to moju kariéru.“ Svoj inštinkt preukázal aj o rok neskôr, keď chytenou penaltou Thomasovi Müllerovi z Bayernu Mníchov pomohol Madridčanom do finále Ligy majstrov. Prehru v ňom považuje za „najsmutnejší deň svojho života“. „Nie je to však koniec kariéry. Verím, že ešte budem mať príležitosť pozdvihnúť trofej Ligy majstrov. Potrebujem len pokračovať vo svojej práci,“ hovorí Oblak, ktorý o dva roky neskôr oslavoval s Atléticom triumf v Európskej lige.

Oblak dnes patrí k trom najlepším brankárom sveta. Pokračuje v Atléticu Madrid, ktoré má ambíciu zaradiť sa ku gigantom v Španielsku i celej Európe. Klub po dokončení moderného štadióna môže odvážnejšie investovať na prestupovom trhu, samozrejmosťou už nie sú ani odchody najlepších hráčov. Medzi tých patrí aj Oblak, ktorý by si v budúcnosti rád zachytal v anglickej Premier League: „Bolo by to zaujímavé, v budúcnosti je všetko možné. Teraz som však spokojný v Atléticu. Mal som ponuky, no rozhodol som sa zotrvať, pretože tu vidím dobrý projekt. Verím, že najlepší spôsob, ako môžem získať trofeje, je zostať v Atléticu Madrid.“

“Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a záznamov zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.”

Odporúčame

Najnovšie z ligy: Liga majstrov

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Vyberáme zo športu

Zábava z Fun rádia