spravy.sk spravy.sk

Galis: Dubovský počúvol len mamku a Krištofíka, dnešný Slovan by nepochopil

Galis: "Pamätám si, ako som hráčov pri vonkajších zápasoch vyháňal na rozcvičku, kde na nich fanúšikovia kričali ,sk****ný Slovan´. Mal som to rád, pretože keď došli späť do kabíny, videl som na ich tvárach, že dnes vyhráme..."

Jedinečný syn Tehelného poľa. Meno Peter Dubovský aj dnes zarosí oči i tých najtvrdších chlapov. Nielen fanúšikov Slovana, ktorých spájal vo veľkú belasú rodinu. Klubu odovzdal maximum zo svojich futbalových, no aj ľudských predností. Dobré meno slovenského futbalu šíril i v gigantickom Reale Madrid, s ktorým v sezóne 1994/95 vyhral španielsku ligu. O päť rokov neskôr ako dvadsaťosemročný, už ako hráč Ovieda, tragicky skonal po páde z vodopádu na dovolenke v Thajsku.

Desaťročie na futbalovom vrchole mu stačilo, aby sa nezmazateľne zapísal do pamätí fanúšikov. Zanechal hlbokú stopu, no i prázdne miesto v srdciach rodiny, spoluhráčov, trénerov a všetkých tých, s ktorými prišiel do kontaktu a ktorí obdivovali jeho talent, futbalovú radosť, no i večnú pokoru a oddanosť svojmu milovanému Slovanu. Pri zrode jeho kariéry bol tréner Dušan Galis. Majster Európy z roku 1976 si po krste knihy z edície Belasé legendy venovanej jeho futbalovému synovi Petrovi Dubovskému zaspomínal na legendárnu desiatku z Tehelného poľa. Svoj vzťah s 33-násobným reprezentantom Slovenska, ktorý presiahol tradičné puto trénera s hráčom, popísal v exkluzívnom rozhovore pre PROFUTBAL.SK.

O Dubovskom – hráčovi

„Petra som trénoval asi osem rokov. Naša spolupráca začala už v doraste Slovana a spoločne sme sa prepracovali až do A-mužstva. Zdieľali sme spoločnú cestu, počas ktorej som ho spoznal po stránke futbalovej i ľudskej. Bol mladý chlapec, fešák a skvelý futbalista. Pamätám si, ako rýchlo zapadol do prvého tímu. Bol členom belasej rodiny, lídri kabíny rešpektovali jeho hráčske kvality. Pravda, dnes by to mal možno ťažšie, pretože gro súčasného kádra nie je slovanistické a on potreboval cítiť tú silu kolektívu. Peter bol rozdielový hráč, mal neskutočnú ľavačku. Tá sa prebúdzala vždy, keď bolo v zápase ťažko. Vďaka jeho technike ste mohli vidieť, ako si futbal užíval. Zažil som s ním veľa srandy i mnoho hádok. Mne i mojej rodine bol veľmi blízky. Bol ako môj syn.“

O Dubovskom – človeku

„Niekedy býval odutý, možno až introvertný. Bolo nutné s ním pracovať individuálne. Často nám pomáhal spoluhráč Ondro Krištofík, ktorého z kabíny rešpektoval najväčšmi. Keď som Ondrovi povedal, aby urobil poriadky, vedel si vždy nájsť cestu k Petrovi. Často mi zavolal i ráno alebo večer. Riešili sme spoločne mnoho záležitostí. Raz mi povedal, že pokiaľ s ním nepôjdem na skúšku z ekonómie, tak nebude cez víkend hrať. Samozrejme som išiel. Bol svojím spôsobom špecifický, no i preto sme ho mali všetci v klube radi. A keď prišiel zápas, on nám tú lásku opätoval.“    

O Dubovského vzťahu k matke

„Boli sme raz v Tatrách na sústredení. Hráčom som povolil ísť do baru s tým, že sa do polnoci vrátia na hotel. Štyria neprišli. Bol medzi nimi i Peter, vedľa ktorého som mal izbu. Na dvere som mu napísal, že o pol šiestej majú tréning. Prišiel až o štvrtej, s Vladom Kinderom sa smiali. Vraj som naivný, keď si myslím, že ráno o šiestej budú trénovať. Ráno som prišiel na recepciu, kde chýbal. Jozefovi Valovičovi povedal, že nikam nejde. Odkázal som mu, nech si pohne, v inakšom prípade môže utekať na rýchlik do Bratislavy a zavolám mame. Na svoju mamičku bol veľmi citlivý. Za pár minút bol odutý na recepcii a potom so zvyškom tímu poctivo trénoval v hlbokom snehu. Vždy bol veľmi lojálny a úctivý k svojim rodičom. Vždy, keď niečo nešlo, stačilo spomenúť jeho mamku, čo v ňom okamžite zarezonovalo. Mal veľmi dobrých a inteligentných rodičov. Pravda, druhou rodinou mu bol Slovan, ktorý bol v tých časoch domovom nielen pre hráčov či trénerov, no pre celú Bratislavu, ktorá sa na Tehelnom poli schádzala v tridsaťtisícovom počte.“

O vtedajšom Slovane

„Počas mojej prvej trénerskej anabázy v klube sme zažívali krásne časy. Vďaka patrí celému vtedajšiemu realizačnému tímu. S hráčmi ako Dubovský, Kinder, Vencel, Krištofík, Glonek či Tittel bola pre nás všetkých radosť pracovať. V kádri prekvitala kvalita, mužstvo bolo hrdé na tento klub a my na nich. Pamätám si, ako som ich pri vonkajších zápasoch vyháňal na rozcvičku, kde na nich fanúšikovia súpera kričali ,sk****ný Slovan´ a podobné vulgarizmy. Mal som to rád, pretože keď prišli späť do kabíny, videl som na ich tvárach, že dnes vyhráme. Vtedajšia generácia slovanistov bola na svoj klub veľmi citlivá, podobné urážky hráčov len vyhecovali.“ 

{+t99701}

Hovoríte, že ste si s Petrom vytvorili až familiárny vzťah, správa o smrti vášho futbalového syna musela zanechať bolesť...
„Samozrejme, bola to tragédia a obrovský šok. Navždy si budem pamätať deň, keď som ho videl naposledy. Dlho sme sa predtým nerozprávali, to už úspešne pôsobil v Španielsku. Stretli sme sa na námestí, kde stál v čiernom obleku aj s priateľkou. Pýtal som sa ho, kade sa túla, čo sa neohlási. Ospravedlnil sa, že uteká na dovolenku, no akonáhle sa vráti, volá mi a pôjdeme si niekam sadnúť. Už sa však... (Dušan Galis sa na chvíľu odmlčí)“

Po tom, ako sa stal historicky prvým Futbalistom roka na Slovensku, odišiel do Realu Madrid. Viete si v aktuálnom kádri úradujúceho víťaza Ligy majstrov predstaviť slovenského hráča? 
„Určite nie. S Petrom je zo súčasných hráčov možné porovnať možno iba Mareka Hamšíka. Na pozícii podhrotových hráčov vidieť u nich podobné črty, akurát Peter bol vyložene ľavák. Ľavačku mal skutočne excelentnú.“

Tri roky po Petrovej smrti ste zasadli na reprezentačnú lavičku. Myslíte, že s ním v kádri by sa Slovensku podarilo postúpiť na záverečný turnaj skôr?
„Myslím si, že nie. V baráži kvalifikácie na majstrovstvá sveta 2006 sme dostali Španielov. Tí boli vtedy po futbalovej i diplomatickej stránke tak silní, že ich nebolo možné zdolať. Favorit vtedy musel postúpiť.“

{+t55790}

Sledujete dnes zápasy Slovana pravidelne? Čo hovoríte na cestu množstva zahraničných hráčov, ktorou sa klub vydal?
„Áno, pravidelne. Spomínanú cestu si vybralo vedenie klubu, je to jeho záležitosť. Každopádne, ja som bol vždy, aj ako tréner Slovana, za presadzovanie odchovancov či domácich talentov doplnených o jedného-dvoch legionárov – no rozdielových. To je dôležité slovo - ,rozdielových´. Vtedy to môže fungovať. Presadzovať hráčov bez vzťahu ku klubu nie je správne. Možno som v tomto smere lokálpatriot, no podľa môjho názoru je cudzincov vo futbalovom i hokejovom Slovane priveľa.“

Peter bol hrdým Slovanistom, spájal belasú rodinu, čo by dnes povedal na súčasný tím či skutočnosť, že jeho milovaný klub pôsobí na Pasienkoch?
„On by to nepochopil.“

Aký by bol váš odkaz, keby nás teraz Peter počúval?
„Peter, obrovská škoda a smútok, že si odišiel tak skoro. Bol by si prínosom i vzorom pre mnohých mladých športovcov. Každý by sa ti chcel podobať. Nielen po stránke futbalovej, no i tej ľudskej.“

[fbpage-53517587929]

Odporúčame

Najnovšie z ligy: Fortuna liga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Vyberáme zo športu

Zábava z Fun rádia